Mesto Levo\u010da m\u00e1 bohat\u00fa a\u00a0sl\u00e1vnu hist\u00f3riu. Za\u010dala sa p\u00edsa\u0165 za\u010diatkom 13. storo\u010dia, kedy sa pri p\u00f4vodn\u00fdch slovansk\u00fdch osad\u00e1ch, na \u00fazem\u00ed dne\u0161nej Levo\u010de,\u00a0 us\u00eddlili nemeck\u00ed pris\u0165ahovalci. Pr\u00edchod Sasov znamenal pre Spi\u0161 zna\u010dn\u00fd rozvoj v\u00a0 obchodovan\u00ed, remesl\u00e1ch\u00a0i\u00a0ban\u00edctve. Hlavn\u00fdm mestom Spolo\u010denstva spi\u0161sk\u00fdch Sasov sa stala pr\u00e1ve Levo\u010da.\u00a0Z\u00e1sluhou v\u00fdhodnej polohy, na kri\u017eovatke star\u00fdch obchodn\u00fdch ciest a\u00a0prostredn\u00edctvom panovn\u00edkmi udelen\u00fdch politick\u00fdch i hospod\u00e1rskych v\u00fdsad, do\u0161lo k\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161iemu rozkvetu Levo\u010de v\u00a0oblasti architekt\u00fary, vzdelanosti, kult\u00fary, umenia i remesiel v\u00a015. a\u00a016. storo\u010d\u00ed. Bola jedn\u00fdm z\u00a0\u00fastredn\u00fdch centier renesancie a\u00a0humanizmu. Patrila medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie slobodn\u00e9 kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 mesta Uhorska. Jej hospod\u00e1rsku stagn\u00e1ciu nesk\u00f4r sp\u00f4sobili po\u017eiare, boje o\u00a0panovn\u00edcky tr\u00f3n, povstania a vojny.<\/p>\n
Za\u010diatkom 15. storo\u010dia sa Levo\u010da stala \u010dlenom zdru\u017eenie piatich najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch hornouhorsk\u00fdch slobodn\u00fdch kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch miest (Levo\u010da, Ko\u0161ice, Pre\u0161ov, Bardejov, Sabinov) s\u00a0n\u00e1zvom Pentapolitana. V\u00a0r\u00e1mci \u0161\u00edrenia reform\u00e1cie prijali mest\u00e1 Pentapolitany v\u00a0roku 1549 spolo\u010dn\u00e9\u00a0evanjelick\u00e9 augsbursk\u00e9 vyznanie. V\u0161etky levo\u010dsk\u00e9 kostoly tak pre\u0161li na reform\u00e1ciu. Po\u010das reform\u00e1cie, okolo roku\u00a0 1558, vzniklo v Levo\u010di\u00a0\u00a0evanjelick\u00e9 gymn\u00e1zium, zn\u00e1me v\u00a0celom Uhorsku. \u0160tudijn\u00fd poriadok, ktor\u00fd vypracoval pedag\u00f3g J\u00e1n M\u00fdlius v\u00a0roku 1589, urobil z\u00a0gymn\u00e1zia\u00a0najlep\u0161ie organizovan\u00fa \u0161kolu\u00a0v\u00a0tom obdob\u00ed na \u00fazem\u00ed Uhorska.<\/p>\n
V dobe protireform\u00e1cie, ktor\u00e1 za\u010dala v 17. storo\u010d\u00ed boli evanjelikom tieto kostoly n\u00e1silne odobran\u00e9 (r. 1674) a\u00a0ich far\u00e1ri poslan\u00ed do vyhnanstva. A\u017e snem v\u202f\u0160oproni, ktor\u00fd sa konal v roku 1681 dovolil evanjelikom postavi\u0165 dreven\u00fd kostol za hradbami mesta. Prv\u00fd artikul\u00e1rny kostol z roku 1688 st\u00e1l na neskor\u0161om evanjelickom cintor\u00edne a v\u202froku 1709 vyhorel. V\u202froku 1713 ho nahradil druh\u00fd dreven\u00fd kostol.\u00a0V\u00a0rokoch 1706 \u2013 1710\u00a0bol Chr\u00e1m sv. Jakuba rozdelen\u00fd medzi evanjelikov a\u00a0katol\u00edkov. Po toleran\u010dnom patente cis\u00e1ra Jozefa II. z\u00a0roku 1781 si mohli evanjelici stava\u0165 kostoly u\u017e aj v\u00a0centre mesta. V\u00a0roku 1813 v\u00a0\u0161tvrt\u00fa nede\u013eu po Trojici, po sl\u00e1vnostn\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch Bo\u017e\u00edch, ktor\u00e9 sa konali pri pr\u00edle\u017eitosti st\u00e9ho v\u00fdro\u010dia postavenia druh\u00e9ho dreven\u00e9ho kostola, za\u010dali levo\u010dsk\u00ed evanjelici uva\u017eova\u0165 o\u00a0stavbe nov\u00e9ho kostola v\u00a0centre mesta. Re\u010d rektora \u0161koly Martina Liedemanna o\u00a0dejin\u00e1ch cirkevn\u00e9ho zboru a\u00a0dreven\u00e9ho kostola vzbudila ve\u013ek\u00fa t\u00fa\u017ebu po novom d\u00f4stojnom chr\u00e1me v\u00a0meste. Preto v\u00a0roku 1816 podnikli prv\u00e9 kroky k\u00a0tomu, aby sa mohla za\u010da\u0165 stavba nov\u00e9ho kostola. Proti stavbe kostola v\u00a0meste sa v\u0161ak zdvihla nebezpe\u010dn\u00e1 vlna n\u00e1mietok a\u00a0protestn\u00fdch hlasov. Nastali \u0165a\u017ekosti \u2013 bolo treba znovu a\u00a0znovu \u017eiada\u0165 o\u00a0povolenie stavby kostola v\u00a0meste. Napokon predsa len pomohla kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 rezol\u00facia, ktor\u00e1 vyzvala mestsk\u00fd magistr\u00e1t, aby mesto poskytlo evanjelikom miesto pre stavbu kostola. 17. september 1837 je v\u00a0dejin\u00e1ch levo\u010dsk\u00e9ho cirkevn\u00e9ho zboru vz\u00e1cnym d\u00e1tumom. V\u00a0t\u00fato nede\u013eu v\u00a0preplnenom chr\u00e1me, za \u00fa\u010dasti gener\u00e1lneho dozorcu cirkvi Alexandra Pr\u00f3naya, vykonal biskup Pavol Jozeffy posviacku novopostaven\u00e9ho chr\u00e1mu. Biskup vo svojom sl\u00e1vnostnom pr\u00edhovore pouk\u00e1zal na to, ak\u00e9 mnoh\u00e9 \u0165a\u017ekosti museli prekon\u00e1va\u0165 levo\u010dsk\u00ed evanjelici pri jeho stavbe a\u00a0ako sa v\u017edy na\u0161li sp\u00f4soby na ich prekonanie. Do r\u00e1mca t\u00fdchto sn\u00e1h spad\u00e1 i aktivita Andreja Probstnera ml., ktor\u00fd s\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi nad\u0161encami vytvoril divadeln\u00fd kr\u00fa\u017eok a\u00a0z\u00a0pe\u0148a\u017en\u00fdch prostriedkov z\u00a0divadeln\u00fdch predstaven\u00ed zak\u00fapili jedine\u010dn\u00fd olt\u00e1rny obraz Je\u017ei\u0161a zachra\u0148uj\u00faceho topiaceho sa Petra od maliara Jozefa Czauczika.<\/p>\n
V\u00a0roku 1823 zalo\u017eil profesor Hlav\u00e1\u010dek pri Evanjelickom l\u00fdceu\u00a0\u00dastav re\u010di a\u00a0literat\u00fary \u010desko-slovenskej. V\u00a040-tych\u00a0 rokoch 19. storo\u010dia bola Levo\u010da strediskom slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho hnutia \u0161t\u00farovskej gener\u00e1cie. Po odvolan\u00ed \u013dudov\u00edta \u0160t\u00fara z\u00a0profes\u00fary\u00a0 na bratislavskom l\u00fdceu, pri\u0161li jeho \u0161tudenti \u0161tudova\u0165 na Evanjelick\u00e9 l\u00fdceum do Levo\u010de. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti vznikla v\u00a0roku 1844 revolu\u010dn\u00e1 piese\u0148, nesk\u00f4r\u00a0hymna Slovenskej republiky \u201eNad Tatrou sa bl\u00fdska\u201c, ktor\u00e1 sa prv\u00fdkr\u00e1t spievala pr\u00e1ve v\u00a0Levo\u010di. Z\u00a0levo\u010dsk\u00e9ho prostredia vy\u0161li mnoh\u00e9\u00a0zn\u00e1me osobnosti\u00a0\u2013 J\u00e1n Francisci Rimavsk\u00fd, Pavol Dob\u0161insk\u00fd, J\u00e1n Chalupka, Janko Mat\u00fa\u0161ka a\u00a0in\u00ed.<\/p>\n
V\u00a019. storo\u010d\u00ed obi\u0161la Levo\u010du priemyseln\u00e1 revol\u00facia a\u00a0novovek\u00e9 dopravn\u00e9 cesty pre konzervativizmus me\u0161\u0165anov. Do okrajovej poz\u00edcie sa dostala Levo\u010da hlavne po odklonen\u00ed p\u00f4vodnej trasy\u00a0pri stavbe Ko\u0161icko \u2013 bohum\u00ednskej \u017eeleznice od Levo\u010de na Spi\u0161sk\u00fa Nov\u00fa Ves.<\/p>\n
A\u017e do konca II. svetovej vojny bol levo\u010dsk\u00fd cirkevn\u00fd zbor trojjazy\u010dn\u00fd, \u010domu sa prisp\u00f4sobili aj Bohoslu\u017eby. E\u0161te po I. svetovej vojne odi\u0161li na\u0161i cirkevn\u00edci ma\u010farskej n\u00e1rodnosti, po II. svetovej vojne nemeckej n\u00e1rodnosti. Z\u00a0cel\u00e9ho cirkevn\u00e9ho zboru zostalo len torzo.<\/p>\n\n\n
Levo\u010dania hl\u00e1siaci sa k\nreform\u00e1cii dokazovali svoj vz\u0165ah k P\u00e1nu Bohu praktickou slu\u017ebou na mieste, kde\n\u017eili a p\u00f4sobili. Viera pre nich nebola s\u00fakromnou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou. Bola \u010dinn\u00e1 a\n\u201ez\u00edskali si \u0148ou dobr\u00e9 osved\u010denie.\u201c (List \u017didom 11,2). Pre svoj rast vo viere\nako aj r\u00f4znu slu\u017ebu bl\u00ed\u017enemu potrebovali primeran\u00e9 budovy, priestory.<\/p>\n\n\n\n
Odovzd\u00e1vali a zanechali\nsvedectvo \u017eivotov, ktor\u00fdch z\u00e1kladom bol Kristus \u2013 dedi\u010dstvo viery,\nzachr\u00e1nen\u00fdch. Rados\u0165 zo sp\u00e1sy ich motivovala ku konkr\u00e9tnym skutkom.<\/p>\n\n\n\n
Dnes \u017eij\u00faca gener\u00e1cia prij\u00edma\ntoto svedectvo v duchovnej i materi\u00e1lnej podobe. Nie preto, aby sme sa p\u00fd\u0161ili\n\u201ecudz\u00edm per\u00edm\u201c, nie pre obdiv hist\u00f3rie, ale kv\u00f4li osobnej zodpovednosti vo\nviere a s vedom\u00edm, \u017ee \u201eBoh d\u00e1va dedi\u010dstvo t\u00fdm, ktor\u00ed maj\u00fa v b\u00e1zni Jeho meno.\u201c\n(\u017dalm 61,6).<\/p>\n\n\n\n
Na dedi\u010dstve viery nem\u00e1me\n\u017eiadnu z\u00e1sluhu. Sme v\u0161ak v\u010fa\u010dn\u00ed za Bo\u017eiu milos\u0165, ktor\u00e1 sa prejavovala cez\nkonkr\u00e9tne osoby \u2013 hrdinov viery v Levo\u010di. Preto v b\u00e1zni pred P\u00e1nom Bohom a\nin\u0161pirovan\u00ed vierou predkov, chceme dedi\u010dstvo nielen zve\u013ea\u010fova\u0165, ale vyu\u017ei\u0165 ho\npre spr\u00e1vnu kres\u0165ansk\u00fa slu\u017ebu.<\/p>\n\n\n\n
\u010eakujeme v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed tam, kde sme, pom\u00e1hate nap\u013a\u0148a\u0165 obsah dedi\u010dstva viery.<\/p>\n\n\n\n
N\u00e1mestie Majstra Pavla 1<\/p>\n\n\n\n
My\u0161lienky reform\u00e1cie (r. 1517)\nv kr\u00e1tkej dobe prenikli na Spi\u0161 a Levo\u010da sa so v\u0161etk\u00fdmi tromi kostolmi postupne\npridala k reform\u00e1cii. Po\u010das protireform\u00e1cie boli kostoly n\u00e1silne odobran\u00e9 (r.\n1674) a far\u00e1ri poslan\u00ed do vyhnanstva. Snem v \u0160oproni (r. 1681) dovolil\nevanjelikom postavi\u0165 dreven\u00fd kostol za hradbami mesta. Prv\u00fd artikul\u00e1rny kostol\nz r. 1688 st\u00e1l na neskor\u0161om evanjelickom cintor\u00edne a v r. 1709 vyhorel. V r.\n1713 ho nahradil druh\u00fd dreven\u00fd kostol. Toleran\u010dn\u00fd patent Jozefa II. z r. 1781\numo\u017enil evanjelikom stava\u0165 kostoly aj v centre miest. 5.7.1823 zak\u00fapili\nevanjelici v meste stavebn\u00fd pozemok a napriek protestom a \u0165a\u017ekostiam postavili\njeho z\u00e1klady. Z mnohej finan\u010dnej podpory je dobr\u00e9 spomen\u00fa\u0165 Biblick\u00fa spolo\u010dnos\u0165,\nktor\u00e1 na stavbu venovala v\u00fdnos z predaja Bibli\u00ed vytla\u010den\u00fdch v Levo\u010di. Posviacka\nklasicistick\u00e9ho kostola sa konala 17. 9. 1837.<\/p>\n\n\n\n
Olt\u00e1rny obraz s rozmermi 500 x 225 cm zn\u00e1zor\u0148uje Krista\nkr\u00e1\u010daj\u00faceho po mori, ktor\u00fd zachra\u0148uje topiaceho sa Petra. Je zrkadlovou k\u00f3piou dr\u00e1\u017e\u010fansk\u00e9ho origin\u00e1lu G. H. Richtera,\nnama\u013eoval ho Jozef Czauczik, levo\u010dsk\u00fd maliar a portr\u00e9tista. <\/p>\n\n\n\n
Hlavn\u00fd viedensk\u00fd Riegerov organ\nje z r. 1930. Interi\u00e9r obohacuje barokov\u00fd organ z konca 17. storo\u010dia z prv\u00e9ho\ndreven\u00e9ho kostola, z druh\u00e9ho kazate\u013enica, krstite\u013enica, kolekcia trin\u00e1stich\nobrazov (Je\u017ei\u0161 a apo\u0161toli), \u017eelezn\u00fd a barokov\u00fd kr\u00ed\u017e a i.<\/p>\n\n\n\n
V kostole sa nach\u00e1dza 1 500 miest na sedenie. Na laviciach s\u00fa dodnes vidite\u013en\u00e9 \u0161t\u00edtky s menovkami rod\u00edn, ktor\u00e9 v nich p\u00f4vodne sed\u00e1vali. Po\u010det lav\u00edc je dnes zn\u00ed\u017een\u00fd, a to kv\u00f4li reforma\u010dnej kni\u017enici, ktor\u00e1 je umiestnen\u00e1 na z\u00e1padnom ch\u00f3re.<\/p>\n\n\n